Štrbský region

Príbehy Štrbského Plesa

Historický vývoj

Štrbské Pleso bolo vždy neoddeliteľnou súčasťou obce Štrba. Po druhej svetovej vojne sa podarilo presadiť reorganizáciu podtatranských obcí a celých chotárov. Zlúčením tatranských osád vzniklo v roku 1949 mesto Vysoké Tatry.

Obec Štrba sa však od roku 1990 snažila o prinavrátenie pôvodného chotárneho územia. V roku 2007 bolo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR prinavrátené Štrbské Pleso k obci Štrba. Štrbské Pleso sa tak stalo miestnou časťou obce a je významným strediskom cestovného ruchu s dlhoročnou tradíciou.

Nové Štrbské Pleso

Nové Štrbské Pleso je poslednou z tatranských osád, ktoré vznikli pred prvou svetovou vojnou. Autorom jeho myšlienky je banskobystrický architekt Karol Móry (1846 - 1921). Jazero Nové Štrbské Pleso vzniklo na pozemkoch ležiacich juhovýchodne od Štrbského Plesa. Prvý hotel, ktorý bol postavený v roku 1905 bezprostredne pri brehu umelo vytvoreného jazera, niesol názov Móryho hotel. Podľa zakladateľa a majiteľa niesla názov aj postupne sa rozrastajúca “Móryho osada”. Karol Móry založením osady reagoval na kritiku vysokých cien za ubytovanie na Štrbskom Plese. Aj keď jeho jazero veľkosťou a atraktivitou nemohlo konkurovať Štrbskému plesu, Mórymu sa podarilo vytvoriť malebné miesto, ktoré si získalo priazeň návštevníkov.

Rozvoj cestovného ruchu

Zemepán Jozef Szentiváni vybudoval v roku 1872 na brehu Štrbského plesa Jozefovu chatu. O tri roky neskôr tu vznikla prosperujúca turistická útulňa, ktorá stála nielen pri zrode turistického ruchu v tejto lokalite, ale aj pri vzniku celkom novej osady - Štrbského Plesa. Pre vznik a rozvoj osady bolo kľúčové aj vybudovanie podtatranského úseku Košicko-Bohumínskej železnice v roku 1871. Tá pozitívne ovplyvnila dostupnosť do tejto dovtedy ťažko prístupnej destinácie. Jozefova chata prestala časom vyhovovať najmä náročnejšej klientele, a preto bolo potrebné dobudovať ďalšie objekty. Základy novej éry boli položené v podobe Hotela Štrbské Pleso a Turistického domu. Ich zrubová konštrukcia a bohaté zdobenie boli inšpirované tzv. švajčiarskym štýlom. Osídlenie sa postupne rozrastalo, pribúdali penzióny, hotely a koncom 19. storočia stálo v okolí jazera Štrbské pleso už 15 rekreačných objektov. V roku 1906 bol dokončený aj známy Grandhotel Štrbské Pleso. Pre svoju výhodnú polohu sa destinácia čoskoro stala uznávaným liečebným strediskom, klíma Štrbského Plesa priaznivo vplýva na liečbu chorôb dýchacích ciest. V roku 1896 spojili Štrbské Pleso s obcou Štrba parnou ozubnicovou železnicou. V súčasnosti je práve zubačka vyhľadávanou turistickou atrakciou. Okrem nej sa na Štrbské Pleso pohodlne dostanete aj elektrickou železnicou.

Čo ponúka lokalita dnes

Dominantou osady Štrbské Pleso je morénové jazero ľadovcového pôvodu - Štrbské pleso. Má hĺbku 20 m, dĺžku 640 m a šírku 600 m. Priemerne 155 dní v roku je pokryté ľadom. Zaujímavosťou je, že jeho zamrznutá hladina bola v roku 1925 svedkom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji.

Atmosféru miesta môžete zažiť nielen vďaka typickým pohľadom z brehu so scenériou tatranských štítov, ale aj priamo z vodnej hladiny. Člnkovanie má na Štrbskom plese viac ako 130-ročnú tradíciu.

Rovnako charakteristická je pre Štrbské Pleso aj zubačka. Ozubnicová železnica, ktorá do destinácie premáva z Tatranskej Štrby už od roku 1896. Okrem menších prechádzok v okolí jazera je Štrbské Pleso počiatočnou stanicou pre viaceré túry a výstupy. Lokalita je dnes okrem iného obľúbenou destináciou pre rekreačných aj profesionálnych športovcov.

Lyžovanie má v jej histórii významné zastúpenie, v roku 1970 sa tu konali Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. V tom čase bol vybudovaný nový športový areál, ako aj ďalšie ubytovacie a stravovacie zariadenia.

Či už si atmosféru Štrbského Plesa vychutnávate pri turistike, lyžovaní alebo bežkovaní, nezabúdajte, že sa nachádzate na území Tatranského národného parku.

Príroda tejto lokality je najväčším bohatstvom, ktoré fascinuje celé generácie. Je nevyhnutné zaujímať sa o zachovanie tohto prírodného dedičstva. Svet okolo nás sa mení a vyvíja. To, čo sa však časom nemení, je pocit človeka očareného krásou Vysokých Tatier. Dbajme spoločne o to, aby to tak bolo i v budúcnosti.